|
Écco cómme o Cònrad Montpetit o prezénta...
O grànde Marzâri (1900 - 1974)
 |
Quésta pàgina a l'é dedicâ òu ciù grànde cabaretìsta de l'avanspetàcolo
zenéize, un artìsta de statûa mondiâle: Giöxèppe Marzâri.
O nòstro interèsse 'nto prezentâve quarchedùn di sò péssi o l'é sorvetùtto
lingoìstico e
fonològico:
a parlâ zenéize do Giöxe Marzâri a l'é unn-a de ciù bèlle, vîve e sccétte che
pòsan êse portæ a ezénpio a chi voêse redescrovî a nòstra léngua. E sò
routines, ànche quélle dôve tròppo spésso a-o bón zenéize s'altèrna
l'italiàn (manîe che gh'àivan...!), són sénpre 'n tocasànn-a, spécce de quésti
ténpi co-o "Gabìbbo" ch'o l'inpervèrsa a-a televixón...
Émmo transcrîto i tèsti de registraçioìn fàndo bén atençión de métte in corscîvo
tùtte e pòule che no són zenéixi, e avizémmo o letô de no pigiâle mànco in
conscideraçión a-i fìn do stùdio da léngoa zenéize: quéllo in
corscîvo o no l'é zenéize! |
I péssi do Marzâri
Nòtta. Inti tèsti, quànde gh'é 'na paròlla scrîta in bleu, se se ghe va
adòsso dòppo in stisinìn se peu lêze a traduçión in italiàn: fànni a prêuva.
O sciô Ratèlla !
a sîgla da trasmisción
St'imàgine a l'é stæta pigiâ dò-u scîto
La musica è
felicità

|